Vedľa farského kostola sa nachádza stará románska kaplnka, ktorá kedysi slúžila prvým obyvateľom Beluše. Pochádza z 2. pol. 13. storočia, stavebne bola upravená okolo roku 1300.
Dĺžka kaplnky je rovnaká ako dĺžka štvrtého kostola v Mikulčiciach na Morave. Portál kaplnky je už ranogotický, pôdorys a okná sú ešte románske. Patrí k najstarším zachovalým stavbám na Slovensku. V interiéri sa nachádzajú zvyšky fresiek.
Pri archeologickom výskume v r. 1968 sa objavili základy menzy, čiže obetného stola, čo dosvedčuje existenciu oltára a bohoslužobnú funkciu kaplnky v dávnych dobách. Pre tieto účely sa používala aj v časoch, keď mali vedľa stojaci farský kostol prechodne v rukách evanjelici.
Podľa kanonickej vizitácie z roku 1766 bola premenená na kostnicu. Zhromažďovali v nej kosti zo zrušených hrobov cintorína, ktorý bol od dávnych čias pri kaplnke. Tieto kosti potom v časoch Jozefa II. uložili do spoločného hrobu už na novom cintoríne. Neskôr fungovala aj ako farská sýpka.
V roku 1817 bola na kaplnke obnovená strecha, omietnutý a vybielený interiér. Pri poslednej úprave bola obnovená fasáda a osadená nová strecha.