Sviatosť pomazania chorých je sviatosť, v ktorej sa vážne chorému veriacemu skrze mazanie olejom a modlitbu kňaza udeľuje Božia milosť na spásu duše a často aj prirodzené zdravie tela. V tejto sviatosti Ježiš Kristus pomáha chorému na tele i na duši, uľavuje mu v bolesti a posilňuje ho v slabosti.
Prijímateľom sviatosti pomazania chorých má a môže prijať každý kresťan – katolík, ktorý je pre vážnu chorobu alebo starobu v nebezpečenstve smrti. Ten istý veriaci ju môže prijať viackrát v živote, ak sa jeho zdravotný stav zhorší alebo upadne do ďalšej ťažkej choroby. Odporúča sa pred operáciou, aj keď sa vykonáva bežne, pretože každá operácia v sebe zahŕňa určité riziko smrti. Prijať ju môžu aj ťažko choré deti (ktoré už boli na 1. sv. prijímaní), ktoré užívajú rozum natoľko, že sviatosť im môže byť posilnením.
Pred udelením tejto sviatosti by chorý, ak je toho schopný mal prijať sv. zmierenia a Eucharistiu. Udeľovanie svätého pomazania chorým je možné aj hromadne, napríklad počas svätej omše. K hodnému prijatiu je však potrebný stav milosti. V nutnom prípade stačí aj nedokonalá ľútosť.
Sviatosť pomazania chorých sa vysluhuje tým, ktorých zdravotný stav je vážne ohrozený, aj keď je to dieťa alebo dospievajúci kresťan. Nie nutné prijímať túto sviatosť len preto, že niekto je v dôchodkovom veku, čiže sa považuje za staršieho, avšak je bez vážnej a ťažkej choroby.
V minulosti sa táto sviatosť zvykla vysluhovať pred úmrtím, z čoho sa vytvorilo nesprávne pomenovanie a chápanie ako „posledné pomazanie“.
Ak sa udeľuje sviatosť pomazania chorých v domácnosti: položiť na stôl obrus (biely), krížik, sviečky (2), pohár s obyčajnou čistou vodou a chumáčik vaty.
Prosím, nech nie je dôvodom na odklad sviatosti vlažný postoj a myšlienka „veď to prejde“!
On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby. (Mt 8,17)