Sviatosť zmierenia
V krste dostávam novú identitu. Stávam sa Božím dieťaťom. Nie je vo mne žiaden hriech, žiadne zlo. Som naplnený milosťou posväcujúcou — Božím darom, ktorý ma zjednocuje s Bohom. Túto milosť strácame ťažkým hriechom — nie preto, že by nám ju Boh zrazu zobral, ale lebo ju odmietame. Napriek tomu, že odmietame Boha, On nás neodmieta. Boh nám daroval prostriedok, ktorým môžeme priateľstvo a vzťah s ním obnoviť. Týmto darom je sviatosť zmierenia.
Svedomie
Svedomie je „svätyňa“ v duši. Vo svedomí sa pýtaš Boha, ako On vidí tvoj život. Svedomie ti hovorí, či sa tvoje skutky Bohu páčia alebo nie, či konáš správne. Ako sa môžeš starať o svoje svedomie?
- riaď sa Božím slovom a často čítaj Sväté písmo
- počúvaj, čo ti radí Cirkev, čo hovorí Svätý Otec, čo sa hovorí na stretkách, čo vraví kňaz na svätej omši
- nezabúdaj pestovať zmysel pre „Božie veci“, k tomu slúži aj meditácia nad Božím slovom
- rob dobré skutky — cez ne sa svedomie prejavuje a rozvíja
- je dobré robiť si večerné spytovanie svedomia
- aspoň raz za mesiac sa na chvíľu stíš, pozri do svojho srdca — kto tam vládne?
- ak ťa niekto upozorní, že niečo robíš nesprávne, zamysli sa nad tým
- rob pokánie za svoje hriechy
Ťažký a ľahký hriech
Ťažký hriech je vedomé a dobrovoľné prestúpenie Božieho príkazu vo vážnej veci. Pri hriechu sa človek stavia proti Bohu a najviac škodí sebe — ťažkým hriechom strácame milosť posväcujúcu, Boží život; sme duchovne mŕtvi. Boh nám opäť ponúka svoj život cez sviatosť zmierenia.
Pri ľahkom hriechu — ak nejde o vážnu vec — tiež urážame Boha, odmietame jeho plán s nami. Boh nám ich odpúšťa, keď ich úprimne ľutujeme; nie je nutné ísť hneď na spoveď, ale ani ľahké hriechy netreba podceňovať.
Ako sa dobre vyspovedať
- Spytovanie svedomia — pros Ducha Svätého o pomoc, aby si pravdivo spoznal stav svojej duše. Zistené hriechy si zapamätaj, prípadne zapíš.
- Vyznanie hriechov — treba vyznať všetky ťažké hriechy a ich počet, aj okolnosti, ktoré ich „pritvrdzujú“. Vedomé zamlčanie ťažkého hriechu je svätokrádež — rozhrešenie by bolo neplatné. Dôležité sú MOJE hriechy, nie hriechy iných.
- Ľútosť nad hriechmi — bez úprimnej ľútosti kňaz nemôže dať rozhrešenie. Napr.: „Bože môj, celým srdcom ťa MILUJEM, a preto ľutujem, že som ťa hriechmi urazil. Chcem sa polepšiť a hriechu sa chrániť. Otče, odpusť mi pre krv Kristovu.“ Alebo stačí úprimné: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu!“
- Zadosťučinenie — úkon kajúcnosti — rozhrešenie odstraňuje hriech, ale nie všetky jeho následky; hriešnik musí primeraným spôsobom zadosťučiniť (pokánie).
- Predsavzatie — konkrétne, zamerané proti najťažším hriechom alebo osobnému sklonu, kde najčastejšie padnem do hriechu. Je „pokračovaním“ spovede v bežnom živote.
Svätá spoveď v našej farnosti
Info je vždy v aktuálnych farských oznamoch.
Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom – milosťou ste spasení.
Ef 2, 4