Vedľa farského kostola v Beluši sa nachádza starý kostolík, ktorého história siaha až do obdobia prvých písomných zmienok o obci. Podľa nich kostolík ako sídlo farnosti, rovnako ako Beluša, musel vzniknúť najneskôr okolo roku 1330, podľa iných zdrojov (Súpis pamiatok na Slovensku z r. 1967) ho možno datovať až do 2. polovice 13. storočia.
Architektúra
Dĺžka kostolíka je rovnaká ako dĺžka štvrtého kostola v Mikulčiciach na Morave. Portál kostolíka je už ranogotický, pôdorys a okná sú ešte románske. V interiéri sa zachovali zvyšky fresiek. Predpokladá sa, že na jeho výstavbe sa podieľali rovnakí stavitelia, ktorí pracovali aj na Trenčianskom hrade. Napriek reformácii, keď správu farského kostola prevzali protestanti, kostolík vždy zostal v rukách katolíkov.
Historické záznamy
Prvé písomné údaje o kostolíku pochádzajú z kanonickej vizitácie farnosti, ktorú vykonal trenčiansky archidiakon Juraj Svád 19. júla 1688. Podľa vizitácie bol zasvätený sv. Fabiánovi a Šebastiánovi. Potvrdzuje to aj ďalšia vizitácia z r. 1713, ktorá dodáva, že kostlík slúžil prvým katolíkom farnosti. Počas vlády protestantského rodu Ostrošičovcov, pod ktorého správu patrila Beluša, bola kaplnka zrušená ako kultové miesto. Ďalšie vizitácie, napríklad z roku 1728 a 1766, potvrdzujú, že kaplnka počas týchto turbulentných čias zostala v rukách katolíkov, hoci ju farár zmenil na kostnicu. Zhromažďovali v nej kosti zo zrušených hrobov cintorína, ktorý bol od dávnych čias pri kostolíku.
Niekoľko údajov dopĺňa aj nitriansky biskup František Xaver Fuchs vo vizitácii z r. 1797 –kostolík stál vedľa kostola, mimo kamennej ohrady, na mieste starého cintorína. Za farára Pavla Vagryho (obdobie vlády Jozefa II.) kosti z kostolíka uložili do spoločného hrobu už na novom cintoríne a kostolík krátku dobu slúžil ako farská sýpka. Pre bývalý sakrálny priestor to však nebolo vhodné, a tak sa postavila nová sýpka pri budove fary. V ďalších zachovaných kanonických vizitáciách sa už kostolík nespomína – po postavení farského kostola ostal mimo pozornosť.
Stavebný vývoj
Pamiatkový výskum rozdelil stavebné dejiny kostolíka do 4 etáp a 7 úprav. Podľa neho bol kostolík postavený ako ranogotická jednoloďová stavba na prelome 13. a 14. storočia. Pôdorysom však nadväzuje na skoršie románske postupy využívané pri stavbe dedinských kostolov, ktoré sa tradovali i neskôr, v období gotiky. Do kostolíka viedol na západnej strane jediný vstup ranogotickým portálom uzatvoreným dvermi na závoru. V polkruhovej svätyni sa pravdepodobne už vtedy nachádzal murovaný oltárny stôl. Steny kostolíka, minimálne vo svätyni, pokryli fresky, hoci dnes už vidno iba ich pozostatky.
V 17. storočí kostolík dostal novú omietku a dlažbu. Na prelome 17. a 18. storočia boli vybudované drevené konštrukcie, ktoré pravdepodobne slúžili ako empora, pribudol aj tabuľový strop. V 18.-19. storočí sa v kostolíku urobila hlinená dlážka a do vstupného portálu bola osadená zárubeň s drevenými dverami. V roku 1817 bola na kostolíku obnovená strecha, omietnutý a vybielený interiér. Pri úprave v r. 1968-69 bola obnovená fasáda a osadená nová strecha. V r. 1990 dostal kostolík novú vonkajšiu omietku a neskôr bol okolo múrov štrkom vysypaný chodník pre vsakovanie dažďovej vody a urobený bledošedý sokel. Pri poslednej úprave v rokoch 2004-5 bol zosilnený drevený krov a vymenená šindľová krytina.
Otázka patrocínia
V niektorých prameňoch sa kostolík uvádza pod názvom Kaplnka sv. Anny. Prvý raz sa toto zasvätenie spomína v kanonickej vizitácii z roku 1766. Avšak skoršie pramene uvádzajú zasvätenie sv. Fabiánovi a Šebastiánovi, ktoré by preto malo byť považované za pôvodné.
Spoločensko-historický význam
Kaplnka sv. Fabiána a Šebastiána je národnou kultúrnou pamiatkou a patrí medzi najstaršie zachovalé stavby na Slovensku. Jej kultúrna a historická hodnota spočíva v tom, že predstavuje autentický doklad o vývoji sakrálnej architektúry nielen na Považí, ale aj na celom Slovensku.
Kanonická vizitácia farnosti zo dňa 19. júla 1688
Kanonická vizitácia farnosti zo dňa 29. novembra 1713
Kanonická vizitácia farnosti zo dňa 11. novembra 1728
Úryvok z knihy Trenčianska stolica – preklad časti slávneho a monumentálneho diela Historicko-geografické „Vedomosti o súvekom Uhorsku” od slovenského polyhistora a učenca Mateja Bela, a ďalšie pramene, ktoré spomínajú kaplnku zasvätenú svätým Fabiánovi a Šebastiánovi
Schematizmus Nitrianskej diecézy z roku 1971 (vľavo) a 1978 (vpravo). Na oboch je uvedená kaplnka zasvätená sv. Fabiánovi a Šebastiánovi.
